História

Roku 1239 sa spomína obec ako Olgia, roku 1259 ako Ouga. V listine z roku 1251 sa spomínajú Iobagio castri de Ovga, čiže poddaní obce Ovga (vyslovovalo sa zrejme podľa miestneho nárečia ako Óďa). Podľa J. Stanislava môže ísť o názov odvodený z predpokladaného slovanského slova *Oldza, ale presvedčivé dôkazy neexistujú.

Názov mohol byť odvodený aj od osobného mena. Usadlosť vznikla medzi 10. a 12. storočím v hraničnom pásme uhorského štátu. Pred rokom 1851 ju obývalo 297 rímskych katolíkov a 34 židov, všetci sa hlásili k maďarskej národnosti. V tých časoch sa o obci píše, že chotár je málo úrodný, lebo pôda je piesčitá a kamenistá, ale má bohaté pasienky, ktoré sú základom chovu dobytka.

Zemepánom od nepamäti bola rodina Olgyayovcov, neskôr sa hrdila svojou kúriou v Oľdzi vdova po Lajosovi Udvarnokym. Podľa iného prameňa patrí roku 1251 bratislavskému hradu a spomína sa ako Ouga alebo Ougya a bratislavský pod -župan Puer jej časť daroval istému majstrovi Böjtösovi. V 14. storočí je spomínaný v listinách rodiny Olgyayovcov. V listine kráľa Mateja z 29. mája 1488 je spomínaná pod menom Ogya.

Neskôr boli jej vlastníkmi rodiny Udvarnokyovcov a Bacsákovcov. V prvej polovici19. storočia mali v chotári obce významné majetky Olgyayovci Karol a Zsigmund a Vendelín Bacsák. Zaujímavé sú chotárne názvy Félnyárasd, Longordócz a Macsola.

Na začiatku 20. storočia obec tvorilo 48 domov s 248 rímsko-katolíckymi obyvateľmi, napospol maďarskej národnosti. Obec nemala kostol, poštu, telegraf ani železničnú stanicu. Tieto služby obyvateľom zabezpečovali susedné obce. Sloven - ský názov Oľdza bol zavedený v roku 1948.