Prečo kompostovať?

Kompostovanie má štýl

Čo je kompostovanie

Kompostovanie je človekom riadený a kontrolovaný proces za prístupu vzduchu, pri ktorom z biologických odpadov vplyvom živých organizmov (mikroorganizmov, húb a rôznych bezstavovcov) vzniká kompost – organické hnojivo, ktoré je ideálne pre pestovanie rastlín.

Kompostovanie teda nie je spôsob „likvidácie“ biologických odpadov, ale cielený proces výroby organického hnojiva – kompostu.

PREČO kompostovať

Dôvodov, prečo sa zaoberať problematikou kompostovania biologických odpadov je niekoľko. Zvolený spôsob nakladania s biologickými odpadmi môže pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat, ekonomiku. Je najflexibilnejšou technológiou, ktorá je používaná pri nakladaní s biologickými odpadmi a je považované za trvaloudržateľné nakladanie s odpadmi. Medzi hlavné pozitíva kompostovania patria:

• zníženie množstva zmesových odpadov
• zníženie množstva skleníkových plynov, ktoré prispievajú k zmene klímy
• udržuje alebo vylepšujú chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy
• znižuje negatívne dopady z ťažby rašeliny
• pomáha napĺňať povinnosti a ciele, ktoré vyplývajú z národnej a európskej legislatívy
• môže znížiť ekonomické zaťaženie spôsobované nesprávnym nakladaním s odpadmi

AKO kompostovať

Kompostovanie je pravdepodobne najstaršia recyklačná technológia. Popísalo sa o ňom už množstvo článkov, letákov, brožúr, ba dokonca aj kníh. Dnes pri kompostovaní na rozdiel od minulosti, kedy sme pri ňom využívali viac-menej intuíciu a skúsenosti našich predkov, môžeme využiť aj najmodernejšie vedecké poznatky a technológie. Kompostovanie sa tak stalo najflexibilnejšou technológiou nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi. Dá sa využívať v rôznych obmenách napr. na súkromných a školských záhradách, sídliskách, obciach, poľnohospodárskych podnikoch, ale aj v interiéroch – bytoch, školách, v stravovacích zariadeniach...

Kompostovanie na záhrade

Kompostovanie na záhrade patrí medzi najjednoduchšie spôsoby recyklácie biologických odpadov, ktoré vznikajú v záhradách a domácnostiach žijúcich v rodinných domoch. Stačí biologické odpady vytriediť (respektíve ich nezmiešať s inými druhmi odpadu), vybrať si vhodný spôsob kompostovania, čo najlepšie miesto, dodržať základné pravidlá kompostovania a potom sa už len tešiť z pozitívneho účinku pri použití vyrobeného kompostu.

Rozhodnutie o tom, v čom a ako budeme kompostovať závisí od viacerých faktorov. Najprv si treba zodpovedať na tieto otázky:

• Kde budeme kompostovať (v záhrade, pri záhumienke/poli, pri bytovom dome alebo priamo v byte)?
• Koľko a akých biologických odpadov produkujeme (množstvo závisí od počtu obyvateľov v domácnosti, veľkosti záhrady, spôsobe stravovania)?
• Koľko chceme do kompostovania investovať?
• Ako rýchlo chceme mať vyrobený kompost?

Potrebujeme kompostovací zásobník. A aké existujú?

Na kompostovanie na záhrade nepotrebujeme bezpodmienečne kompostovací zásobník. Môžeme kompostovať aj priamo na voľne stojacej kope, tzv. hrobli. Je to základná forma kompostovania, ktorá nájde uplatnenie všade tam, kde je veľa kompostovateľného materiálu a dostatok priestoru. Stačí, ak biologický odpad upravíme, premiešame a uložíme do požadovaného tvaru  - pásovej hromady.  Pre správny priebeh rozkladu sa pri domácom kompostovaní odporúča jej šírka maximálne 2 až 2,5 m. Tým sa obmedzí aj jej výška na max. 1,5 m (ak by bola vyššia, tak by hrozilo jej zrútenie). Takto zabezpečíme, aby v hrobli prebiehalo samovoľné prevzdušňovanie kompostovaných surovín. Dĺžka hroble môže byť rôzna – podľa potreby. S pribúdajúcim časom sa hrobľa môže predlžovať tak, že sa na konci hromadia nové biologické odpady a na začiatku sa odoberá hotový kompost. Ak však tomu zabráni nedostatok miesta, môže sa vytvoriť aj nová hrobľa. Záleží len na priestorových možnostiach.

Druhým spôsobom je kompostovanie v zásobníkoch. Tie sú vhodné hlavne tam, kde je nedostatok miesta, menšie množstvá materiálu, alebo kde je kompostovisko „na očiach“. Zásobníky môžu byť z rôznych materiálov (drevo, plast, pletivo, kov, betón, kameň alebo ich kombinácie). Môžeme si ich kúpiť alebo svojpomocne vyrobiť napr. z odpadových materiálov (staré nepotrebné dosky, drevené a plastové palety, staré sudy, pletivo...). Pri výbere nás obmedzuje hlavne množstvo surovín, ktoré ideme kompostovať, ale aj naše finančné možnosti. 

Čo môžeme kompostovať

Pravidlá komspostovania

Využitie kompostu

Kompost je organické hnojivo, vznikajúce kompostovaním biologického odpadu. Je ideálnym hnojivom pre pestovanie rastlín. Pomocou neho vrátime späť do pôdy organické látky a živiny, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné pestovanie rastlín.

Kompost je organické hnojivo, vznikajúce kompostovaním biologického odpadu. Je ideálnym hnojivom pre pestovanie rastlín. Pomocou neho vrátime späť do pôdy organické látky a živiny, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné pestovanie rastlín.

Rýchlosť vzniku kompostu je závislá od zvolenej technológie kompostovania, použitých surovín a dodržiavania základných podmienok kompostovania. V praxi je možné vyrobiť kompost v rozmedzí od 3 mesiacov do 2 rokov od jeho založenia.

Význam kompostu

Pravidelným používaním kompostu:

• Obohacujeme pôdu o organické látky a humus.
• Zabezpečujeme rastlinám dostatok živín počas celého vegetačného obdobia v takej forme a v takom pomere, ktorý im veľmi dobre vyhovuje. Živiny viazané v humuse sa uvoľňujú do pôdy postupne a tým zabezpečujú dlhodobú výživu rastlín.
• Udržujeme a vylepšujeme mechanicko-fyzikálne vlastnosti pôdy, jej pórovitosť a predovšetkým jej schopnosť udržiavať vlhkosť. Organické látky:
  • v ťažkých pôdach zvyšujú pórovitosť, vzdušnosť, zlepšujú ako vodozádržné vlastnosti pôdy, tak aj vodopriepustnosť, znižujú súdržnosť a obmedzujú tvorbu suchej tvrdej kôry na pôde,
  • v ľahkých pôdach naopak zväč­šujú súdržnosť, zmenšujú veľkú pórovitosť, znižujú vodopriepustnosť a vysychavosť pôdy.
• Vylepšujeme chemické a fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy. Organická hmota obsiahnutá v komposte dokáže viazať ťažké kovy a čiastočne i dusičnany a tým obmedzuje ich príjem do rast­lín.
• Podporujeme biologickú činnosť v pôde tým, že zvyšujeme množstvo pôdnych mikroorganizmov.
• Zvyšujeme výnosy pestovaných plodín. Výrazne vyššia úroda bola zaznamenaná v  prípade pestovania jahôd, paradajok, paprík, baklažánov, brokolice, karfiolu, kalerábov, tekvice, melónov, zemiakov, cibule a strukovín.
• Pri použití kompostu pri výsadbe priesad, krov a stromov zvyšujeme pravdepodobnosť, že sa nám rastliny úspešne zakorenia.
• Pozitívne ovplyvňujeme kvalitu pestovaných plodín (napr. ich vzhľad, chuť, znižovanie obsahu dusičnanov) a zlepšujeme skladovateľnosť zeleniny.
• Humus zvyšuje odolnosť pôdy voči okysleniu, čo je dôležité v oblastiach postihnutých emisiami z priemyselných činností.
• Znižujeme riziko výskytu chorôb a škodcov pestovaných rastlín. Kompost má liečivé účinky a je vedecky dokázané, že potláča veľa chorôb rastlín, ako sú napr. nádorovitosť hlúbovín, biela hniloba cibule, suchá hniloba zemiakov, pleseň zemiaková atď. (ochorenia, ktoré spôsobujú huby z rodov Pythium, Phytophthora, Rhizoctonia, Fusarium, Aphanomyces a Sclerotinia sclerotiorum). 

Ak vás téma kompostovania zaujala, navštívte stránku http://www.kompost.sk/, a získate ďalšie  odpovede na vaše otázky.

(Zdroj: http://www.kompost.sk/)