Plasty označujú syntetické alebo polosyntetické polymerizačné produkty, ktoré sú zložené z organických kondenzačných alebo prísadových polymérov. Navyše obsahujú ďalšie látky (tzv. plnidlá) pre zlepšenie vybraných vlastností. Práve variabilita vo vlastnostiach (napr. tepelná tolerancia, tvrdosť alebo odolnosť) v kombinácii so základnou vlastnosťou plastov, s plasticitou, jednotnosťou zloženia a relatívne nízkou hmotnosťou (pri veľkom objeme) umožňuje použitie prakticky vo všetkých priemyselných odvetviach.
Z chemického hľadiska sú plasty dlhé reťazce naviazaných atómov. Tieto reťazce sú tvorené z mnohých opakujúcich sa monomérov – čím tvoria polyméry (väčšina plastov je zložená z polymérov uhlíka v kombinácii s kyslíkom, dusíkom, chlórom alebo sírou v reťazci).
Vývoj plastov začal použitím prírodných materiálov (napr. žuvačky - spracovaného kaučuku) a následne pokračoval použitím chemicky modifikovaných prírodných materiálov – v súčasnosti pokračuje produkciou syntetických molekúl, pričom teoreticky poznáme toľko druhov plastov ako polymérov (viď. čo patrí do triedených plastov), pričom každý druh plastu sa vyrába vlastným spôsobom.
Do žltého vreca patria:
Číre a farebné fólie, tašky, vrecká, vedrá a fľaštičky od kozmetických a čistiacich prípravkov, vrecká od mlieka, prepravky fliaš, fľaše od nápojov, sirupov, rastlinných olejov, tégliky od jogurtov a rôzne plastové nádobky a hračky, penový polystyrén, poháre z automatov a iné plastové nádobky, vodoinštalačné a elektro rúrky, obaly kozmetických výrobkov a pod.
Do žltého vreca NEPATRIA:
Obaly znečistené chemikáliami a olejmi, viacvrstvové kombinované materiály, hrubo znečistené plasty (zeminou, chemikáliami, potravinami), podlahové krytiny, guma, molitan a pod.
• Plasty nie je z hľadiska spracovania nutné umývať - spracovateľom odpadu na tento účel slúžia priemyselné práčky plastov, cez ktoré vytriedené plasty pôjdu aj keď už budú „v malom“ umyté - šetríme tým vodu a energiu.
• Plasty tiež nie je nutné triediť (resp. záleží od spracovateľa), plasty sa priemyselne dotrieďujú na dotrieďovacích linkách.
• Dôležité však je, aby sme čo najviac zmenšili objem plastov – napr. stlačením „populárnych“ PET fliaš.
• Konkrétne z PET fliaš nie je nutné oddeľovať etikety a a uzávery – tieto sa po rozdrvení oddelia v priemyselnej práčke plastov.
Plasty je možné recyklovať obmedzene, v prírode sú však plasty takmer nezničiteľné – sú ľahké, odolné, pružné a odolávajú vode, slnku (aj UV žiareniu) a mechanickému poškodeniu.
Ako sa plasty recyklujú? („Cesta plastov“)
Plasty sa v spracovateľských firmách triedia na dotrieďovacích linkách – vytriedia sa z nich zložky odpadu, ktoré do triedených plastov nepatria alebo sú znečistené. Od spracovateľa resp. spôsobu spracovania záleží vytriedenie na jednotlivé druhy. Vytriedené plasty sa pripravujú na ďalšie spracovanie.
Z plastov sa vyrábajú rôzne drte, ktoré sa využívajú pri výrobe nových produktov – roztavením sa upravujú ako druhotná surovina v podobe drtí či granúl pre konkrétny výrobok.
Z PET fliaš sa vyrábajú opäť PET fľaše, textilné vlákna – z nich potom koberce alebo aj oblečenie, ale aj ďalšie materiály napr. viazacie pásky a blistre. Z fólií, vreciek alebo tašiek opäť fólie. Z tvrdých obalov (krémy a pod.) sa vyrábajú palety na tovar. Zvyšky, ktoré sa nedajú inak využiť, sa používajú na výrobu zatrávňovacích dlaždíc alebo alternatívneho paliva (v zmesi s inými zložkami odpadu do cementární a pod.).
Plasty je možné využiť energeticky – spaľovaním. Z hľadiska ekonomiky aj ekológie má samozrejme prioritu recyklácia. Niektoré inak nevyužiteľné typy plastov sa však, ako sme už spomínali, využívajú aj ako alternatívne palivo.
Pri spaľovaní je problémom obohatenie plastov rôznymi látkami, ako sú zmäkčovadlá, farbivá a stabilizátory. Tie často obsahujú ťažké kovy (hlavne kadmium a zinok). Pri spaľovaní sa ťažké kovy uvoľňujú do ovzdušia a zostávajú v popole. Pri nedokonalom spaľovaní plastov (pri nízkych teplotách - preto je spaľovanie v domácnosti ešte nebezpečnejšie ako v spaľovniach odpadu) plastov vzniká aj veľa oxidu uhoľnatého (CO). Tento plyn je jedovatý - je schopný viazať sa na krvné farbivo hemoglobín, čím znemožňuje prenos kyslíka krvou, čo môže viesť k vnútornému uduseniu.
Spaľovaním plastov sa uvoľňujú aj uhľovodíky, ktoré prispievajú ku vzniku fotochemického smogu. Ďalším nebezpečenstvom pri spaľovaní plastov je únik ftalátov, ktoré majú schopnosť kumulácie v ľudskom tele.
Pri spaľovaní vznikajú aj monoméry (chemicky jednoduchšie látky) príslušného plastu. Horením PVC vzniká kyselina chlorovodíková (HCl), ktorá silne dráždi horné dýchacie cesty a pri nedokonalom spaľovaní aj monomér PVC – vinylchlorid (dokázaný karcinogén).
Dym obsahuje aj karcinogénne dioxíny. Uvoľňuje sa aj plynný chlór, či ešte agresívnejší fosgén (známy ako bojový plyn). Vysoké koncentrácie majú za následok poleptanie pľúc a okamžitú smrť, nižšie vedú k ochoreniam dýchacích ciest.
(zdroje: https://www.naturpack.sk/sluzby/verejnost/ako-triedime-jednotlive-druhy-odpadu/plasty-triedenie-a-recyklacia-plastov/; https://www.triedenieodpadu.sk/plasty/)
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 |
6
|
7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 |
20
|
21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 1 | 2 | 3 |
4
|
5 | 6 |
Septembrový dážď poliam potrava, vinohradom otrava.
Slnko vychádza:6:32
Slnko zapadá:18:55