Aktuality

Vážení spoluobčania,

V dnešnej uponáhľanej dobe a v čase, keď žijeme čoraz rýchlejšie, je potrebné sa aj niekedy zastaviť. Takým malým, ale krásnym pozastavením sú pre nás Vianoce, čas, keď všetko obvyklé dávame bokom, vyťahujeme tie najkrajšie ozdoby, dekorácie a pri vianočných prípravách ani nemyslíme na naše bežné, všedné dni.

Vianoce v nás prebúdzajú tie najkrajšie pocity a snažíme sa s nimi podeliť so svojimi blízkymi a drahými. Hľadáme úprimné ľudské porozumenie a túžime po láskavom ľudskom dotyku. Áno, v tom je to veľké tajomstvo a bohatstvo života. Bolo by krásne, keby to tak mohlo byť aj v bežnom každodennom živote.

Pred pár dňami som počúvala debatu, v ktorom odznel názor, že posledná generácia, ktorá zažila pravé spoločenstvo a silu komunity sa narodila v 60-tich rokoch minulého storočia. Vtedy ľudské vzťahy boli na úplne inej úrovni. Únava, trápenie a nedostatok po vojne naučila ľudí, že potrebujú jeden druhého. Rodiny, susedia, známy bez jediného slova sa pozbierali a išli pomáhať so stavbou,  uhlím alebo obilím. Kde bolo treba, tam boli všetci. Nikto sa nepýtal, prečo tam mám ísť, prečo niekoho iného prácu robiť, lebo vedeli, že tak isto môžu potrebovať pomoc a každá drobnosť sa im niekoľkonásobne vráti. Po práci sa zišli, posadali si pri pivku alebo víne a rozprávali dlhé hodiny. Každý si našiel miesto pri táboráku, kde si bušty a slaninku opekali a vyrozprávali si bolesti, problémy, trápenia. Popritom v tom širokom kruhu ľudí na mnoho problémov našli aj riešenie, vymieňali si skúsenosti a kontakty. Boli spolu, a fungovalo to. Ľudia moji, odkiaľ prišli tie naše obľúbené „prečo“? ... „načo“? Pozrime sa okolo a uvidíme, čo sme z toho sveta s týmito dvoma slovami urobili? Čo môžeme očakávať, keď sa každý z nás samostatne zadebňuje? Civilizácia ľudí má byť o súdržnosti, o komunite, o ochote a schopnosti spolužitia. Obec bez ľudí sú prázdne domy. Spoločná snaha, práca a tvorba tvorí dedinu. Keď každý pádluje iným smerom, nikam sa nedostaneme, len spoločnými silami sa dokážeme posunúť dopredu.

Naša malá obec však aj v tomto nepriateľskom svete ukázala svoju silu. Stále aktívnejšie komunity, vytrvalá snaha organizácií a dobrovoľná a neodplatná práca pre všetkých vzopla ľudí do takej sily, že okolie chodí ku nám sa učiť. Cudzí keď sa prechádzajú našou dedinou sa pozastavujú a obdivujú drobné výsledky ochotníckej práce, ktoré všetkým nám skrášľujú cestu do práce alebo domov. Funguje to! S malou snahou je možné urobiť tak skvelú vec a potešiť toľkých ľudí. Ja viem, že na Vianoce každý čaká nejaký milý darček, ale urobme to tento rok inak. Dávajme, než čakajme. Netreba viac darčekov kupovať, nebojte sa. Je to tak ľahké. Spýtajte sa suseda, ako sa má. Zavolajte starým známym. Usmejte sa na cudzích. Urobte jeden druhému láskavosť. A rozprávajte sa! Vypočujte si navzájom bolesti aj úspechy a buďte spolu! Naučme sa vzopnúť sa tak, ako naši starí rodičia to vedeli, a budete môcť čerpať toľko síl, skúseností a radosti, čo s dnešným rozumom je ťažké si predstaviť. Ukážme svetu, že sme ozajstná a silná dedina!

Dovoľte mi, aby som Vám zapriala z celého srdca požehnané vianočné sviatky. Prajem Vám veľa šťastia, lásky, porozumenia, a milých slov. No a do nového roka Vám želám pevné zdravie, veľa osobných aj pracovných úspechov!

V mene vedenia obce vám prajem šťastné sviatky,

Ildikó Gyurcsiová,
starostka obce